Pracovný snem Smeru bol pre mnohých na smiech, no treba v ňom vidieť aj aspekty, ktoré si priemerný účastník protestov za slušné Slovensko nevšimne – jednoducho preto, lebo sú tí ľudia už neustále nastavení negativisticky nie len proti vláde, ale aj proti Slovensku ako takému.
Pohŕdať touto krajinou nie je dobré, o to viac, keď to robí mladý človek, ktorý sa považuje za intelektuálnu elitu mládeže. Ak by protestujúci ale naozaj boli intelektuálnou elitou, nikdy by neprijímali informácie absolútne nekriticky a jednostranne. Prečo sa do budúcnosti máme spoliehať na uváženie skupiny ľudí, ktorí niektoré kauzy vidia, teda konkrétne tie vládne, no iné pre nich nie sú zaujímavé – kauzy opozície a najmä kauzy prezidenta. Ak si niekoho médiá môžu omotať okolo prsta takým spôsobom, že nevyhodnocuje konšpirácie a klamstvá podľa toho, či sú to naozaj konšpirácie a klamstvá, ale podľa toho, či to napíše Denník N, alebo Pravda, je to naozaj smutné. Neexistuje niečo ako konšpiračné alebo klamlivé médium, existuje len konšpirácia a klamstvo a tieto sa objavujú vo všetkých médiách naprieč printovým a internetovým spektrom.
Snem Smeru mnohé napovedal o ďalšom smerovaní strany. Aj keď človek stranu nemá práve v obľube, musí uznať, že prechod Smeru do protiofenzívy je v situácii, kedy sú snahy o démonizáciu tejto strany také výrazné, celkom logický. Dnes práve prichádza doba, kedy človek potrebuje tie istoty, o ktorých Smer hovorí – a to je aj dôvod, prečo by sme mali byť radi, že sa strana drží pri moci.
Oproti stranám ako OĽaNO, Sas, Sme Rodina alebo KDH, je dnes Smer vyslovene spoľahlivý v zmysle možnosti predpovedať kroky strany z pohľadu voliča.
Nezabúdajme teda, že človek potrebuje nie len sociálne, ale aj politické istoty. A pod politickou istotou si môžeme predstaviť napríklad aj právo na čo najobjektívnejšie informovanie o politike. Ak novinár neinformuje objektívne, čo sa dnes deje, musí sa bohužiaľ aj voči nemu postupovať tvrdšie, dokonca možno aj v zákone.