Marián Jánošík

Aké stíhačky budú chrániť slovenský vzdušný priestor? Pre mnohých nenápadná, no aj napriek tomu životná otázka. Otázka, ktorá by nemala byť predmetom biznisového boja niektorých vrchných predstaviteľov ministerstva obrany a vplyvovej sféry. Aj tak sa však tento boj deje, prečo?

V mojom prvom blogu na tejto stránke som písal o konflikte záujmov bezpečnostného analytika Jaroslava Naďa, ako aj celého tímu Slovenského inštitútu bezpečnostnej politiky. Tento konflikt záujmov sa nestráca, práve naopak, je z týždňa na týždeň výraznejší. Naďove posledné vyjadrenia pre médiá hovoria asi za všetko.

V minulosti bolo medializované spojenie niekoľkých významných činiteľov v rezorte obrany. Jedná sa jednak o štátneho tajomníka MO R. Ondrejcsáka a bezpochyby taktiež o spomenutého analytika Naďa. Práve dvaja spomínaní si mali v rezorte vytvoriť skupinku vplyvných ľudí, ktorí dohliadajú na plnenie ich skupinových biznisových ambícii – a tých je v rámci rezortu obrany neúrekom. Samozrejme, že fungovanie takejto skupiny vyžaduje podporu z rôznych miest. Články o nákupe stíhačiek sú učebnicovým príkladom ich spolupráce.

V článkoch sa píše o spore, ktorý mal dosiahnuť až úroveň nezhody v rámci koalície. Konkrétne medzi predstaviteľmi vládnych strán SNS a Most-Híd, pri čom sa do diskusie vzhľadom na objem plánovaného nákupu zapája aj premiér R. Fico. Štátny tajomník za Most-Híd Ondrejcsák sa veľmi výrazne zastáva obchodu so švédskou firmou SAAB, ktorá Slovensku ponúka Gripeny. Táto diskusia/tento spor nie je zaujímavý len z rozpočtového pohľadu, ale taktiež upútava pozornosť aj z pohľadu vyjednávania. Švédska firma totižto zvykne často meniť podmienky, za ktorých Slovensku predá/prenajme Gripeny.

Zaujímavé je, že rovnakú firmu podporuje aj analytik Naď, ibaže oveľa výraznejšie. Ten absolútne kritizuje akúkoľvek spoluprácu s Ruskom a akúkoľvek zmienku o ďalšom pokračovaní v používaní ruských stíhačiek MIG-29. Ostáva pravdou, že sa tento model až tak neosvedčil a vzhľadom na náklady na jeho prevádzku a na požadovanú proeurópsku a proatlantickú orientáciu Slovenska nie je vhodným riešením do budúcnosti.

Pravdou však je taktiež to, že vo svojich úvahách môže ministerstvo pracovať ešte s možnosťou zaobstarať americké stíhačky typu F-16. Táto možnosť síce nie je biznisovou skupinkou priamo zavrhnutá, no je ako keby cielene ignorovaná. Naviac, pokiaľ chcú byť analytici ako Naď tak veľmi transparentní, mali by priznať, že F-16 pred Gripenmi uprednostnené nebudú. Je to dnes už každému v rezorte jasné a to najmä vzhľadom na cenové podmienky. Aj v tomto prípade teda skupinka zavádza verejnosť.

Tu je možno odpoveď na celú túto omáčku. Existujú prepojenia medzi Naďom, Ondrejcsákom a známou firmou SAAB. Obaja páni by mali odpovedať na otázku, že koľko konferencií im SAAB podporil – a v mnohých prípadoch sa naozaj nejednalo o malé a bezvýznamné udalosti, ktorých súčasťou boli aj bloky obhajujúce Gripeny. Zaujímavá by bola aj odpoveď na otázku, či SAAB investuje do týchto pánov za účelom vyhrať súťaž. Veď SAAB podporí niečo im, tak v rámci spolupráce oni podporia SAAB.

V každom prípade sa jedná o veľmi významný fakt a celá záležitosť okolo stíhačiek nie je v poriadku. Za takýchto okolností poškodzuje povesť štátneho tajomníka, ministra a taktiež spochybňuje objektivitu analytika Naďa, v ktorú však už snáď verí málokto.

Ako hovorí Naď na stránke cypher.sk: „… len spolupráca partnerov znamená úspech“. No, a takto to potom vyzerá!